Blogovanie na byvickie, natáčanie videí na môj youtube kanál a práca vo vlastnom štúdiu je pre mňa sen. Ako teenagerka som bola viackrát varovaná, že uplatnenie v tomto smere je veľmi malé a ľudia okolo mňa často dodnes nechápu, čo vlastne robím a na čo to je dobré a rovnež je to pre nich nepredstaviteľné, že sa človek môže takto i uživiť a nemusí nenávidieť svoju prácu.
Po dokončení školy som ani ja toho o svete moc nevedela a tackala som sa hore dole, kým som našla tú správnu cestu. V škole totiž nikoho nenaučia, čo po tej škole vlastne majú robiť a rozhodne nikoho na to dostatočne psychicky nepripravia. Je to niečo, ako by vás hodili do vody a povedali: Plav si. Väčšina ľudí sa teda chytí prvého čo mu príde pod ruky a zo strachu, že to inak nepôjde sa drží tohto stebielka nádeje. Mne sa takýto stereotyp nepáčil a už som pri prvej svojej práci premýšľala nad tým, ako by som sa mohla postaviť na vlastné nohy a dostať sa von z tohto vopred určeného, vraj fungujúceho kruhu. Štúdio, ktoré ma dnes môžem povedať, že živý som začala inzerátmi na facebooku, kde som ponúkala rôzne služby od grafiky a tvorbu web dizajnu cez fotografiu a video až po písanie článkov. Popritom som stále pracovala v tej mojej vtedy aktuálnej práci a keď som dostala nejakú ponuku, pracovala na nej väčšinou v noci.
Dopracovať sa však k tej prvej ponuke nebolo až tak jednoduché. Najväčší problém je ten, že okrem toho, že vám v škole nepovedia, ako spraviť prvý krok, vám taktiež neprezradia, čo si máte za svoju prácu pýtať. Ja som si raz dala inzerát na facebook, kde som ponúkala natočenie stužkovej slávnosti za 100€. Prišlo mi to fér k študentom, ktorí nemajú toľko peňazí a chcela som im pomôcť. Avšak namiesto pozitívnej reakcie a nejakej ponuky som sa dočkala veľkého hnevu a nenávisti od ďalších "kameramanov", ktorí si za svoje služby pýtali mnohonásobne viac a moja cena ich urážala.
Namiesto toho, aby ma niekto zastal a videl moju snahu nejako začať (v inzeráte bolo uvedené, že som začínajúca, a že som predtým ešte stužkovú netočila) ma vyhodili z fb skupiny.
Nakoniec som však dostala ponuku na dizajn webu pre jednu pani, ktorej mimochodom dodnes pravidelne robím rôzne grafiky, fotografie i videá, od ktorej môžem povedať, že začala moja kariéra. S mojou prácou bola veľmi spokojná a odporučila ma kamarátke, ktorá ma následne odporučila ďalšej kamarátke a takto to pokračovalo ďalej. Dnes si ma už ľudia nájdu aj na internete vďaka môjmu webu, blogu, youtube a veľmi často vďaka instagramu. Svet samozrejme nie je celý ružový a nájdu sa aj problémy, ale v ktorej práci nie? Umenie a tvorenie je často krát náročnejšie nielen psychicky ale i časovo. Kamaráti sa ma často pýtajú: Ty vlastne kedy nerobíš? A pravda je taká, že robím asi 12 hodín niekedy i viac denne, ale je to niečo čo ma baví a nikdy by som to nevymenila. Možno to nebudem robiť do konca svojho života a možno áno. Možno vyhrám milión, i keď to je málo pravdepodobné, pretože som si nepodala žiaden los, ale nádej umiera ako posledná. A na záver. Nezáleží na tom v akom odbore robíš, ako je to podľa verejnej mienky "fancy" keď sa v tom necítiš dobre. Poznám pani, čo má vyštudovanú vysokú školu a oficiálne by mala robiť nejaké vysoké postavenie v banke a namiesto toho robí masérku, lebo ju to baví a je šťastná. A taktiež poznám človeka (veľmi dobre), ktorý nemá ani maturitu a má svoju vlastnú firmu, ktorá mu zarába viac, ako keby mal vyštudované dve vysoké školy. Záleží len na vašej šikovnosti a môžete robiť vo svojom živote hocičo. Dôležité je, aby vás to motivovalo a videli ste v tom zmysel. Nenechajte sa zničiť prácou, ktorá vás ubíja, pretože vaše psychické zdravie nestojí za to. To si ani za tie našetrené tisícky nekúpite.
Môj youtube: https://www.youtube.com/vickievideo
Lookbook profil: http://lookbook.nu/vickievideo
Instagram: @vickievideo
Facebook: @vickievideo
Twitter: @vickievideo
Príspevok nie je sponzorovaný.