top of page

Vickie

Voľnočasová víla a princezná

5 DNÍ BEZ TELEFÓNU...ZVLÁDLI BY STE TO?

Ahojte!

Dnes mám pre Vás jeden zvláštny post, ktorý neviem ani správne zaradiť do kategórie a preto budem musieť vytvoriť novú :D Kategória sa bude volať 5 DNÍ a v tejto kategórii, respektíve sérii budem zverejňovať rôzne challange a skúsenosti, ktoré budem počas piatich dní skúšať.

Táto idea mi vliezla do hlavy približne pred dvoma týždňami keď sa mi pokazila baterka na telefóne a bola som nútená byť bez neho presne päť dní. Bol to zaujímavý zážitok, skúška alebo by sme to mohli nazvať aj challange.

Je však ten telefón naozaj tak potrebný?

Prvý deň mi dal zabrať. Bol to zvláštny pociť chodiť povonku bez telefónu. Veď už keď vychádzame z domu si v mysli hovoríme, telefón, peňaženka, kľúče a až potom vykročíme

z bytu. V mojom poradovníku slov je telefón na prvom mieste. Svoj prvý telefón som dostala keď som mala 10 pretože som do školy cestovala autobusom z dediny do mesta a rodičia chceli mať istotu, že ma vedia v prípade potreby kontaktovať alebo samozrejme ja ich. Už odmalička som bola učená, že je to dôležitá a drahá vec, na ktorú musím dávať pozor. A teraz vychádzam

z domu práve bez tejto "dôležitej" vecičky. Istým spôsobom mi chýbala tá istota, že keď ma bude niekto hľadať, hneď ma bude mať na druhej konci linky a povie čo má za potreby. Vedela som, že keď dostanem späť svoj telefón budem na ňom mať veľmi veľa zmeškaných hovorov.

Druhý deň som už bola zmierená s tým, že ľudia vedia, že mám pokazený telefón, a že mi budú písať na email alebo na facebook. Jeden bod pre mňa! Konečne som sa nemusela stresovať, kvôli neprijatým hovorom. Samozrejme to nebolo úplne dokonalé, pretože som čakala kuriéra, ktorý mi mal priviesť balíček a dobre som vedela, že mi sa mi nebude vedieť dovolať. Našťastie bol taký zlatý, že po kontatovaní na email spoločnosti mi nechal balíček na zbernom mieste

v jednom obchodíku blízko mojho domu a tak sme sa nemuseli hrať na Toma a Jerryho.

Tretí deň bol ten, kedy som si uvedomila, že som neprišla len o telefón! Moderný smartphone totiž neslúži vyslovene len na telefonovanie. Človek si ani neuvedomuje čo všetko v tej malej krabičke má. Áno, áno, plno aplikácií, ale čo tie, ktoré majú nahradiť iné predmety, čo si ani neuvedomujeme. Kalkulačka, budík, kalendár, svetielko, hodinky, mp3 prehrávač, foťák, poznámkový blok, diktafón a mnoho ďalších.

Štvrtý deň mi to už vlastne začalo byť celkom jedno :D Úprimne som začala na tento "chýbajúci" prístroj zabúdať. Aj sa mi celkom uľavilo. Žiadna pimpajúca aplikácia, žiadne upozornenia. Ak aj nie na 5 dní, ale aspoň na pár hodín by som to odporučila každému.

Je to istým spôsobom taký detox mysle. Bola som vonku s kamarátmi a ani mi nenapadlo sa pozrieť do mobilu, ale riešiť, či mám odpísané každému na čete. Bolo mi to jedno. Veď keď voľakedy vydržali ľudia čakať na list mesiac, tak snáď moji kamaráti vydržia pár hodín, kým si pozriem video so šteniatkom. (Nič proti šteniatkam, ani kamarátok, ktorí na mňa myslia, lebo vedia, že mám rada zvieratká) Ak sa dá, dajte si aj vy takúto pauzu a prestante zbytočne premýšľať, čo sa deje v tej vašej krabičke.

Piaty deň som k večeru dostala náhradný telefón (aspoň aby mi vedeli zavolať) Očividne iným to vadilo viac, že nemám telefón, ako mne samej. Ohm...by the way...ten telefón mám doteraz. Dá sa naňho volať, prijímať sms a má to všetky funkcie ako dnešný bežný mobil. Až na jednu vec. Nemám wifi. A ľudia :D Žijem! Všetci sa ma pýtajú, kedy si pôjdem opraviť telefón a ja na to odpoveď, neviem. Určite si ho opraviť dám, pretože mi začína celkom chýbať, ani nie kvôli wifi, ani kvôli tomu, že to je vôbec telefón, ale kvôli tomu, že to bol darček od môjho priateľa

a taktiež sme plánovali, že naň spolu vyrobíme nový kryt.

Na zhrnutie by som povedala, že táto skúsenosť bola pre mňa pozitívna. Nazvala by som to čiastočným detoxom. Nehovorím, že je to úplne nepotrebná vec, ale to, že sa dá bez nej žiť. Uvedomila som si hľavne to, že dnešné telefóny už dávno nie sú len telefónmi a je to naozaj celkom obtiažne na začiatku nahradiť všetko, čo ten malý zázrak obsahuje. Ja som mala najväčší problém s budíkom, ktorý už vo svojej originálnej podobe doma ani nemáme.

Preto sa hovorí, že nevieme čo máme, kým to nestratíme.

Ako by ste žili vy bez telefónu? Skúsili by ste to? Napíšte do komentáru.

Máte nápad, čo by som mohla vyskúšať? Dajte tip!

S pozdravom Vickie


bottom of page