Vickie

Voľnočasová víla a princezná

AKÝ JE BOHÉMSKY ŠTÝL? 🌳👗🌺

April 9, 2017

Ahojte!

Dnes vám ponúkam článok, ktorý vám prerozpráva dejiny bohémskeho štýlu a vysvetlí jeho pôvod.

 

 

 

Dnes si bohémsky štýl spájame najmä s rozprávkovými romantickými a exotickými kreáciami.

 

Bohémsky štýl sa nerodil v žiadnej romantickej atmosfére, ale v chudobe, posmechu a odmietaní "normálnou" spoločnosťou.

Fantastické mixy exotických vzorov, štýlov a farieb, luxusné šifóny, kožušiny, zamaty, modely ako z Tisíc a jednej noci v podaní Roberta Cavalliho, Etro či Jeana Paula Gaultiera, ale aj jednoduchá rustikálna vyšívaná blúzka a vyšúchané džínsy. To si dnes predstavujeme pod pojmom bohémsky štýl alebo boho šik. Romantický, kreatívny, individualistický, nekonvenčný, kozmopolitný, excentrický sú prívlastky, ktoré ho najlepšie vystihujú. Už vyše dvesto rokov je exotickým protipólom hlavného módneho prúdu.

Za ten čas absorboval inšpirácie z cigánskej kultúry, z kultúr rôznych etník aj z histórie a vyvinul sa z neho najslobodnejší štýl, ktorého krédom je veľkodušnosť a fantázia a ktorý odmieta obmedzenia a zdržanlivosť. No za tých dvesto rokov sa niečo podstatné zmenilo. Pôvodne sa bohémsky obliekali iba bohémi, ktorí svojím extravagantným zovňajškom vyjadrovali svoj názor a postoj k svetu. Dnes sa za bohéma môže „prezliecť“ každý. Aj ten, kto vôbec netuší, čo výraz bohém znamená.

 

La vie de bohéme

„Bohém je človek, ktorý sa venuje umeniu, nemá iný zdroj obživy, možno raz zomrie od hladu, je to neznámy rojko, amatér z buržoázneho prostredia, ale aj talentovaný umelec, ktorý čaká na lepšie dni,“ takto sa snažil Henri Murger, autor románu Zo života parížskej bohémy z roku 1846, obhájiť chudobných umelcov a spisovateľov, ktorých začali v 19. storočí označovať výrazom „bohemien“.

Tým istým hanlivým výrazom, akým vo Francúzsku od 15. storočia označovali Cigánov, ktorí tam privandrovali zo strednej Európy, pretože sa mylne predpokladalo, že pochádzajú z Čiech, vtedy nazývaných Bohémia. Rovnakým výrazom, akým v predošlých storočiach označovali iba asociálov, vagabundov, zlodejov a vyvrheľov spoločnosti. Prečo začali v 19. storočí umelcom, spisovateľom a intelektuálom hovoriť bohémi?

 

Zapríčinila to Francúzska revolúcia v roku 1789, ktorá priniesla radikálne sociálne zmeny. Pred revolúciou mal umelec v spoločnosti status talentovaného remeselníka, ktorého živobytie záviselo od priazne bohatých mecénov. No revolúcia počty mecénov umenia podstatne zdecimovala a mnohí umelci sa razom ocitli bez práce, často na ulici. Začali žiť nomádskym životom, chodiť nedbalo oblečení, a tak ich „normálna väčšina“ začala radiť k ostatným outsiderom spoločnosti a nazývať bohémi. Chudobní spisovatelia, umelci, študenti, ale aj ilúzií zbavení buržoázni synáčikovia, ktorí si chceli vyskúšať slobodný život umelca a neskôr sa vrátiť do náručia blahobytu, vytvorili v Paríži 19. storočia početnú subkultúru, ktorá žila hlavne v Latinskej štvrti, neskôr na Montmartri.

 

Henri Murger, sám bohém, sa svojou novelou, podľa ktorej neskôr Puccini zložil slávnu operu La Bohéme, snažil súčasníkom objasniť, že táto subkultúra nemá nič spoločné s vagabundmi a so zlodejmi. Že má úplne iné priority. Nemohol však vyvrátiť, že ich s nimi spájala chudoba a neusporiadaný životný štýl. Z pohľadu bežného človeka bol život bohémov nezodpovedný, ľahkovážny, nemravný, plný alkoholu, drog a sexuálnych radovánok. Kašľali na malomeštiacke konvencie, normy a predsudky, dištancovali sa od materialistického sveta, uctievali slobodu, kreativitu a život v komúne. Žili hlavne pre umenie. Maliari Toulouse Lautrec, Renoir, Cézanne, Degas, Monet, Manet a spisovatelia Honoré de Balzac či Victor Hugo boli typickými predstaviteľmi parížskej bohémy a ich životný štýl sa stal synonymom bohémskeho života.

 

Komunitu tvorili takmer výlučne muži. Jediné ženy, ktoré žili v ich okruhu, boli prostitútky a pracujúce ženy z nižších vrstiev, ktoré sa stali na chvíľu ich milenkami a občas aj manželkami. Bohémi sa naschvál líšili od bežných ľudí aj vzhľadom. Nosili dlhé vlasy, brady, ošumelé alebo extravagantné šaty, ktoré pripomínali stredoveké a orientálne habity. Bohémstvo postupne prerástlo do kultu individualizmu a na bohéma sa spoločnosť pozerala síce ako na čudáka, ale aj ako na génia, ktorého zvláštny vzhľad a životný štýl boli súčasťou jeho geniality. Parížsky bohemizmus pretrval do začiatku prvej svetovej vojny.

 

Romantici, estéti & spol.

V 19. storočí sa aj v Anglicku zrodilo niekoľko hnutí, ktoré žili bohémskym životným štýlom a propagovali idealistické až utopistické myšlienky. Jedným z anglických bohémov bol napríklad romantický básnik lord George Gordon Byron, ktorý mužov oslobodil od škrtiacej kravaty a zaviedol nový spôsob jej viazania do veľkého voľného uzla. Hnutia preraff aellitov a estétov tvorili hlavne umelci a intelektuáli.

 

Spájal ich odpor k masovej výrobe a priemyselnej revolúcii a túžba po návrate k ručnej výrobe, starým remeslám a prírodným materiálom. Brojili proti nezdravej móde, korzetom a krinolínam. Ich ideálom bol stredoveký a orientálny odev s jeho prirodzenými líniami. Vášeň pre všetko orientálne už vtedy naberala na obrátkach. Nosili voľné pohodlné šaty farbené prírodnými farbivami a zdobené ručnými výšivkami a prirodzene zvlnené dlhé vlasy.

Typická estétka bola podľa vtedajších noriem „neupravená“, nezdravo bledá žena a vyvolávala posmech. Jej dokonalou predstaviteľkou bola manželka známeho dizajnéra Williama Morrisa Jane Morris, ktorá sa v 60. a 70. rokoch často objavovala na obrazoch maliara D. G. Rossettiho. Typickým estétom bol zoženštený spisovateľ Oscar Wilde, absolútny protipól rázneho viktoriánskeho džentlmena. Na prelome 19. a 20. storočia sa ikonou anglických bohémov stala Dorelia McNeill, modelka, múza a partnerka maliara Augusta Johna, s ktorým žili istý čas nomádskym životom v cigánskom karavane a nosili cigánske šaty.

 

Prvé bohémske kreácie z ateliérov

Vášeň pre všetko orientálne v radoch bohémov vyvrcholila pred prvou svetovou vojnou a prepadli jej aj niektorí módni návrhári. Prvý, kto preniesol tieto „bohémske prvky a myšlienky“ do vysokej módy, bol Paul Poiret. Miloval dekorativizmus a jednoduché línie Orientu a bol vášnivým zberateľom orientálnych textílií. Navrhoval háremové nohavice, kabáty inšpirované japonským kimonom a kaftanom zo Stredného východu, turbany, preberal prvky z ruského kroja aj z historických šiat.

Jeho súčasník Mariano Fortuny svoje klientky túžiace po exotike zase zahalil do plisovaných antických „delftských rób“. Po prvej svetovej vojne dopyt po opulentných exotických a historizujúcich štýloch ustúpil pred dopytom po praktických moderných jednoduchých šatách. Bohémi v nasledujúcich rokoch, samozrejme, nevymreli, no ako silné komunity sa objavili až v podobe hnutia bítnikov v 50. a hnutia hippies v 60. rokoch.

 

Deti kvetov

Nikdy predtým sa revolta mládeže neprejavila tak výrazne aj móde ako v druhej polovici 60. rokov. Hnutie hippies svoj odpor k malomeštiackej morálke, ku konzumnému spôsobu života, k sociálnej nespravodlivosti a rasizmu prezentovalo nielen masovými demonštráciami, ale aj slobodným bohémskym životným štýlom a „nedbalým“ zovňajškom. Elegantný uhladený štýl ich rodičov bolo to posledné, po čom túžili. Preberali prvky zo šatníka „nižších“ tried a z krajín tretieho sveta, robotnícke montérky, indické tuniky, afroúčesy, etno „šperky“ a ich štýl vyzeral ako eklektický mix lacných vintage a etno kúskov z blšákov, prípadne skríň starých mám. Svoj názor na rovnosť pohlaví demonštrovali tým, že muži nosili dlhé vlasy a dievčatá nohavice. Podobne ako estéti v 19. storočí hlásali návrat k prírode, nosili iba prírodné materiály a jednoduché voľné habity.

 

A našli zaľúbenie v starých remeslách a technikách. Študentské štvrte zaplavili koncom 60. rokov džínsy zdobené aplikáciami, kvetinkové tuniky, batikované tričká, „kristusky“, afganské saká, lacné indické šperky a vintage kúsky z 30. a 40. rokov, zmiešané do pestrých originálnych kreácií. Mládež tak spontánne vytvorila vlastný romantický a kozmopolitný hippie štýl, „antimódu“ ulice, ktorá sa prvýkrát v histórii stala najväčšou konkurentkou oficiálnej módy.

 

Luxusný hippie štýl

Že hippies udávajú tón, nemohli módni návrhári ignorovať ani podceňovať. Mnohí pohotovo zareagovali a otvorili si butiky s cenovo dostupnými modelmi inšpirovanými ulicou. V Londýne ponúkala modely v nostalgickom retro štýle ako vystrihnutom z čias sestier Brönteových Laura Ashley. Inšpirovaná tradíciami anglického vidieka, šila romantické blúzky, sukne a šaty z prírodných materiálov posiatych drobnými kvetinkovými vzormi. Po exotickejšie modely s retro nádychom si londýnska mládež chodila do kultového butiku Biba Barbary Hulanicki alebo k návrhárom Zandre Rhodes a Ossie Clarkovi. No aj boháčom sa čoskoro zapáčil pestrý štýl hippies a tiež zatúžili „byť tak trochu anti“, a tak sa afganské kožuchy, patchworkové sukne a kvetinkové maxišaty z ulíc čoskoro presunuli aj do exkluzívnych módnych salónov a na stránky prestížnych časopisov.

 

Žiarivými luxusnými kreáciami s psychedelickými vzormi zásoboval bohatých bohémov taliansky návrhár Emilio Pucci, exotické etno vzory a folklór prepašoval do vysokej módy zase Yves Saint Laurent. Dokonca aj lacné indické šperky deti kvetov začali vyrábať v luxusnom vyhotovení. Francúz Jean Bouquin ponúkal bohatým elegantným „hippies“ z Côte d´Azur už od roku 1964 modely v pestrom orientálnom štýle priamo v Saint Tropez. Medzi jeho verné zákazníčky patrila Brigitte Bardot, žiarivý príklad bohatej hippie bohémky s rozpustenými vlasmi v džínsoch a rustikálnych šatách. K najslávnejším ikonám boho štýlu patrila v 60. a začiatkom 70. rokov aj so svojím manželom, miliardárom Paulom Gettym, modelka a herečka Talitha Getty, herečky Jane Birkin, Anita Pallenberg, Julie Christie, samozrejme, Beatles alebo speváčky Janis Joplin či Marianne Faithfull.

 

 

 

 

Typické prvky bohémskeho štýlu

Idealistické predstavy hippies už síce dávno zavial prach, no zostal po nich štýl, ktorý sa s malými prestávkami nosí dodnes a ktorý stále vonia slobodou a romantikou, stále je pestrý a farebný, ignoruje ročné obdobia, mieša letné a zimné oblečenie, rozličné štýly, folklórne, retro a etno prvky, vzory a materiály. Je to jediný štýl, pri ktorom platí, že viac je viac. Často pôsobí ako pestrá zmes suvenírov z ciest okolo sveta, zmiešaná podľa momentálnej nálady.

 

Doplnky sú pri ňom nutnosťou. Bez nich by stratil svoje čaro. Žiadané je všetko, čo zaváňa ručnou prácou a exotikou: masívne šperky, jednoduché farebné šnúry z korálikov, prívesky s perleťou, vyšívané šály, veľké velúrové tašky so strapcami, opasky z makramé, patchwork. Aj dnes sa inšpiruje najmä voľnou splývavou siluetou z prelomu 60. a 70. rokov, uprednostňuje prírodné mäkké tkaniny a fl orálne, zvieracie, orientálne a batikované vzory. Základný šatník bohémky tvoria vzdušné tuniky a kaftany, romantické šaty, dlhé cigánske sukne, vyšívané kožušinové vestičky, remienkové sandále, velúrové čižmy a tašky. Jeho vernými fanúšikmi vo vysokej móde sú značky Roberto Cavalli, Jean Paul Gaultier a Etro.

 

 

Značka byVickie je niečo podobného. Spája rojkov, umelcov a tých, možno menej pochopených kreatívnych ľudí, ktorí nie sú na SWAG a iné, "moderné" smery. Ľudí, ktorí majú radi prírodu,

sú duchom slobodní a divoký. 🐺#najdivsebedivocinu 🦌

 

 

Tak čo? Našli ste sa medzi týmito rojkami? Napíšte do komentáru.

 

 

 

Zdroj: https://casprezeny.azet.sk/clanok/104484/tuzite-po-novom-satniku-chodte-na-to-inak-10-kuskov-ktore-musi-mat-kazda-bohemka

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

  • YouTube - Grey Circle
  • Instagram - Grey Circle
  • Facebook - Grey Circle
  • Twitter - Grey Circle

Všeobecné obchodné podmienky

©2016 byVickie - dizajn stránky yena.studio

Všetky fotografie a texty podliehajú autorským právam

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now